Problematika ochrany pred nepriaznivými účinkami ohňa je oveľa staršia siaha až do dávnej prehistorickej doby, keď človek pri prispôsobovaní sa drsným životným podmienkam objavil účinky ohňa a začal ich využívať vo svoj prospech pri získavaní a spracovaní najnevyhnutnejších životných potrieb súvisiacich najmä s potravou a prácou. S využívaním ohňa rapídne vzrastala životná a civilizačná úroveň. Objavili sa však aj prvé deštrukčné účinky, keď oheň – pomocník unikol spod kontroly, premenil sa na živel, ktorý vytvorené materiálne hodnoty ničil a ohrozoval ľudské životy. A tak ľudstvo spolu s využívaním ohňa začalo bojovať proti jeho ničivej sile. Bránilo sa prostriedkami, ktoré zodpovedali aktuálnemu stupňu vývoja spoločnosti v ktorej žilo.
Na území Slovenska sa v staroveku a stredoveku požiarna ochrana rozvíjala len veľmi pomaly. Bola obmedzená len na živelnú likvidáciu bez preventívnych opatrení.
Prvé protipožiarne smernice pochádzajú zo 14. storočia. Pre bývalé Uhorsko, ku ktorému patrilo aj Slovensko, bol v druhej polovici 18. storočia vydaný prvý požiarny poriadok, na ktorý postupne nadväzovali ďalšie úpravy. Na základe nariadení sa preventívna protipožiarna ochrana uskutočňovala formou stavebných nariadení, hlásnickou službou, výstavbou zvoníc, požiarnych studní a organizovaním dobrovoľných hasičských spolkov.
Údajne najstarším hasičským zborom na Slovensku je hasičský zbor v Prešove, založený v roku 1847. Druhý najstarší hasičský zbor bol založený v roku 1863 v neďalekých Spišských Vlachoch. Celoštátne sa hasičské spolky uzatvárali až v roku 1870. V tomto období sa zlepšilo aj vybavenie hasičov. K primitívnym nástrojom (sekerám, vedrám, hákom) pribudli vysúvacie rebríky a hlavne hydroflóry – ručné striekačky. Tiež sa začali stavať požiarne zbrojnice na uloženie materiálu. Hasičské spolky na vidieku zakladali a organizovali spravidla učitelia a ďalší príslušníci inteligencie. Tak nejako to bolo aj u nás v Bijacovciach. Vzdelanostná, kultúrna, osvetová, zdravotnícka a samozrejme aj protipožiarna úroveň sa začala pronárodne, proregionálne a proobecne rozvíjať príchodom prvého slovenského učiteľa v povojnovom a novorepublikovom období. V podmienkach našej obce to bol učiteľ Jozef Hudák, ktorý prišiel do Bijacoviec v roku 1922. Jeho prínos pre vzdelanie a kultúru sme už niekoľkokrát pri iných príležitostiach zhodnotili. Svojou všestrannou angažovanosťou a nezištnou pomocou si získal veľký obdiv, vážnosť a úctu tunajších obyvateľov. Medzi jeho občianske aktivity možno pripísať aj formovanie skupiny dobrovoľníkov schopných likvidovať požiar, poskytnúť pomoc a chrániť majetok spoluobčanov aj pri ostatných pohromách a prírodných katastrofách a ustanovenie miestneho dobrovoľného hasičského zboru. Na základe historických materiálov predpokladáme, ba môžeme s určitosťou povedať, že kreovanie spolku vyvrcholilo zaobstaraním prvej ručnej striekačky v roku 1928. Nasledovali časy rozkvetu ale aj úpadku, či stagnácie dobrovoľnej požiarnej ochrany. Miestna organizácia s najväčším počtom členov z času na čas prežívala personálne, materiálne či akčné krízy. No vždy vytrvala, konsolidovala nepriaznivé stavy a za účinnej pomoci správnych ľudí posúvala svoju činnosť a pohotovosť do polohy, pre ktorú bola prioritne ustanovená. Na tomto mieste spomeňme aspoň niektoré historické medzníky. V roku 1947 obec postavila nákladom 40 tisíc korún novú požiarnu zbrojnicu v dolnej časti obce. Dovtedajší drevený sklad v strede obce vyše mosta bol zbúraný. Do roku 1949 tvorili rovnošatu iba blúzy a čapice. Nohavice mal každý vlastné (boli to šnurkovance od kroja). V roku 1950 boli zakúpené nové cvičné odevy a Hasičská výzbrojná ústredňa v Turčianskom Martine dodala novú motorovú striekačku s príslušenstvom. V roku 1951 boli zakúpené prvé rovnošaty, ktoré sa v nasledujúcich rokoch niekoľkokrát vymenili. V roku 1988 bola začatá asanácia požiarnej zbrojnice. Na jej mieste o štyri roky neskoršie vyrástla terajšia multifunkčná stavba, ktorá bola pri príležitosti stretnutia rodákov obce v roku 1994 slávnostne posvätená. V roku 1990 bolo obci pridelené požiarnické auto AVIA s novou výkonnejšou motorovou striekačkou. Medzi významných funkcionárov (predsedov a veliteľov) patrili napríklad Pavol Dvorský, Ondrej Kalinaj – Strachala, Štefan Kubovčík, Tomáš Bednár, Valent Dvorský. Štefan Kubovčík bol aj členom Okresného výboru Zväzu požiarnej ochrany, Krajského zväzu požiarnej ochrany a tiež krajským veliteľom. Medzi neskorších funkcionárov a agilných členov patrili: Juraj Kožár, Pavol Novák, Ondrej Mulík, Valent Bučák, Ondrej Franko, Milan Kalinaj, Peter Tomusko, Pavol Ruman, Ľubomír Zajac a ďalší.
Za históriu ďakujeme pánovi Mgr. Ľubomírovi KAĽAVSKÉMU, PhD